BLUE VALLEY VIII – OPERÁCIA RISE TO POWER 29AUG-1SEP18
300400BAUG18 – Väčšinu noci a rána som presedel na HQ zamotaný v mojich myšlienkach a v termofólií, pretože ja debil som si odložil mikinu niekomu do ruksaku a zabudol som komu. Neustále som premýšľal nad tou spackanou misiou s EOD, analyzoval som všetky chyby, vrátane mojich, bol som rozhodnutý chlapov zj%bať jak psov, zaviesť disciplínu, načrtnúť nové SOP a dodržiavanie určitých zásad. Takéto niečo sa už nikdy nesmie opakovať, pretože náš výkon počas prvej misie bol „tragikomický“. Mário sa nasťahoval do HQ aj so spacákom, ľahol si na zem a zaspal, pripadalo mi to blbé, ale zástupca veliteľa TF nemal nič proti. Po dva a pol hodine som ho zobudil aby ma vystriedal, len si zobral vysielačku do spacáku a driemal ďalej, ja som sa pobral do nášho stanu.
Krásna noc v modrom údolí
Spal som až celé dve hodiny, jak som vstal, tak som akurát začul LEGA podávať hlásenie o prebratí strážnej služby, lenže to robil cez rádiovú sieť veliteľa TF a k tomu si pomýlil aj volacie znaky … našťastie mu nikto neodpovedal … ďalší čierny puntík u veliteľa TF. Zašiel som sa pozrieť na HQ ako to tam ide, a našiel som Hnáta v rovnakej pozícií v akej som ho nechal, tak som sa vrátil späť do stanu a znova zaspal. Po stráži nám začalo šesť hodín odpočinku, okolo 11:30 som všetkých zobudil a zvolal som poradu. Začal som pomaly a kľudne, ale na konci som kričal jak výcvikový inštruktor z amerického filmu, pretože čím viac som rozprával o hlúpych chybách, ktoré robili a o porušovaní základných zásad bezpečnosti, tým viac som bol nasratý, hlavne keď som sa dostal k téme vybíjania zbraní. Na konci porady sa všetci len mlčky pozerali na zem, nikto ani nepípol, až na Mária, ten spal na stoličke a ako vankúš použil napínacie lano stanu. Dal som im rozchod stým, že to čo sa stalo včera sa už nikdy nezopakuje.
O 14:00 som zašiel na HQ, na moje prekvapenie sme dostali pochvalu od veliteľa TF1505 a ďakovný list od obyvateľov Nanghar Khelu, za nočnú obranu ich dediny. Na to, aký veľký fail tá prvá misia bola, ma to celkom potešilo. Dostal som od veliteľa TF na dnes kopu úloh: najprv brániť Azarkat, potom zájsť do Bala Dehu a podporiť tam miestnu ekonomiku, (v preklade utratiť naše prachy za ich tovar), brániť ich proti útokom Talibanu a nakúpiť kameň. Následne sa presunúť do Nanghar Khelu, kde spraviť v podstate to isté, ale vymeniť kameň za drevo a ďalšie dokúpiť. Drevo následne zaniesť späť na základňu, kde ho ďalšia patrola zoberie do Tota Khilu. V hlave som už mal jednoduchý plán, časovo si všetky úlohy rozdelím po dvoch hodinách, veliteľ mi oznámil že naše vzťahy s ANP sú vynikajúce, takže je možné prejsť MEDEVACom cez Azarkat. Načrtol som mu teda môj zámer, vypýtal si peniaze na „rozvoj ekonomiky“, výplatu, prídel paliva a odišiel do stanu spraviť brífing. V stane som si zavolal zástupcu a spoločne sme plán doladili. Celá čata sa najprv pešo presunie na križovatku nad Azarkatom, ide o strategické miesto kde sa stretávajú štyri cesty a sú tam už pripravené okopy jak pre strelcov tak aj pre vozidlo. Hneď ako bude križovatka zabezpečená, zavoláme si tím OKO s vozidlom, polovica čaty sa potom presunie s DELTOU-2 do Bala Dehu, zvyšok ich bude nasledovať neskôr, potom sa budeme len presúvať z Baly do Nangharu a podľa situácie to budeme riešiť operačne. Vydal som chlapom varovný rozkaz, prikázal som im aby doplnili palivo do vozidla, nachystali si výstroj, naladili rádiostanice, doplnili zásobníky a hlavne vyskúšali funkčnosť zbraní. O 14:45 som prikázal čate aby sa zoradila vo vozovom parku podľa družstiev a šiel som na HQ zahlásiť pripravenosť, mohli sme vyraziť.
Cestou sme sa ešte zastavili v Azarkate, kde som dohodol prejazd nášho vozidla s ANP, na križovatke sa polovica čaty ukryla do okopov, druhú si zobral DELTA-2 do malého lesíka aby kryla roklinu ktorú sme mali hneď pod sebou. Z vrchu sme mohli vidieť ruiny dediny Shir Kan, zakrátko prišlo aj vozidlo s tímom OKO. Okrem pár odvážnych civilistov, ktorý mali nezadržateľné nutkanie nás obchytkávať sa nič nedialo. Po chvíli som z diaľky počul ako na nás dedinčania kričia dačo o džiháde a ukazujú naše pozície niekomu v Azarkate. Nariadil som preto DELTE-2 nech vybaví vstup do Bala Dehu, aby sme mohli zúžiť náš perimeter, nad Azarkatom sme boli moc roztiahnutý. V Bala Dehu sme rozložili čatu tak aby jedna polovica bránila perimeter a druhá sa mohla navštíviť obchody alebo čajovňu. S mojím zástupcom sme zašli za starešinom, Jarim Bin Bábinom. Po pár uvítacích vetách sme prešli rovno k veci, čo by potreboval, ako sa darí a či má tovar ktorý potrebujeme. Kameň nemal žiadny, všetko bolo vypredané a jediné čo potrebuje sú peniaze, tie ale už dostal od zástupcu, chcel ďalšie. Vyrazil som do obchodu, minul tam asi 500 dinárov, potom zase do čajovne, kde som minul ďalších 500. Cestou som musel upraviť postavenia niektorých streleckých tímov pretože sa mi zdalo, že mám v perimetri slepé miesta, najviac ma trápila tá roklina, bolo tam kopu miest ktorými sa dalo skryto presunúť. Po nejakom čase za mnou prišiel zástupca, že si berie HAMMER, prepátra tú roklinu a zároveň sa rovno presunie do Nangharu, dal som mu zelenú. DELTA-2 a HAMMER zmizli v kríkoch, ja som sa začal prechádzať po dedine, keď som si všimol že na „dedinskej tabuli“ visí okrem kino-programu aj Talibanská propaganda s obrázkami veliteľov TF aj s odmenou za ich zabitie, okamžite som si zavolal starešinu a spýtal som sa ho čo to má ku%va znamenať?!
Jarim sa vyhováral že to nie je ich, že je to verejná tabula a že to tam pravdepodobne zavesil afgansky novinár a iné rozprávky, jeho príbehu som neveril, zobral som papiere z tabule, roztrhal som ich a podal som o tom hlásenie na HQ. Naša obrana Bala Dehu sa zaobišla bez nejakých incidentov. Po nejakom čase som vydal veliteľovi FOXU rozkazy: Celé družstvo prejde do Nangharu cez kríky ktoré som mal na severe, chcel som aby to tam prepátrali či sa tam niečo nenachádza. Ja, spolu s tímom OKO a jednou eskortou prejdeme do Nangharu vozidlom.
Štyria sme nasadli do auta a vyrazili sme, prešli sme križovatku, všetko v pohode, zahli sme pri Azarkate, všetko v pohode, na polceste do Nangharu som sa pozrel doľava či neuvidím družstvo FOX ako prechádza cez tie kríky a skoro som sa posral. Z kríkov kde mali byť, sa vyrojili Talibanci a okamžite zahájili na nás paľbu, o auto to len tak pinkalo. Prikázal som OKU-1 nech zastaví a vysadli sme, hneď som hlásil na HQ: „HOTEL, HOTEL, HOTEL, tu DELTA . Jednotky v kontakte na polceste medzi Bala Deh a Nanghar Khel. Taliban na nás útočí z kríkov z deviatej hodiny. Príjem.“ Ani som nestihol pustiť horné PTT a už som stláčal dolné a hlásil to isté DELTE-2, spolu s rozkazom na protiútok. Mojím plánom bolo použiť nás ako volavku, zatiaľ čo sa DELTA-2 s družstvom HAMMER presunie z Nangharu na Talibanské ľavé krídlo a zaútočí, tým dostaneme Taliban do krížovej paľby. Lenže Talibancov sa rojilo stále viac a viac, bolo ich jak múch postupovali priamo na nás! O svojom pláne som začal trochu pochybovať. Snažili sme sa ich nejako zadržať a skontaktovať s FOXOM, ale moje volania zostávali bez odpovede. Situácia začínala hustnúť, Talibancov stále pribúdalo a neúprosne na nás tlačili, podarilo sa nám ich akurát spomaliť, ale ja som pritom vystrieľal 90% mojej munície do Mk.18, zostal mi už iba záložák.
OKO-2 mi dal svoju HK416, on si zobral svoju ostreľovačku, asi meter a pol dlhú M40A5. Situácia sa ale stále zhoršovala, pri prvej rane sa ostrelovačka zasekla a HK416 zase nepodávali zásobníky, zadné sedadlá auta sa začínali plniť zaseknutými zbraňami, prázdnymi zásobníkmi a iným matrošom ktorý sme vyhadzovali zo sumiek. OKO-2 odstránil závadu a hneď začal sundávať Talibancov jedného po druhom, tí už boli od nás čo by jeden kameňom dohodil, navyše zahájili obchvat sprava. DELTA-2 konečne udrel na ľavé krídlo Talibanu, ale z fleku mal straty „Pytón“ to znova dostal, tentokrát do krku, prišli sme o našu najdôležitejšiu zbraň, zase … Stratili sme možnosť dostať Taliban do krížovej paľby, našej malej osádke vozidla dochádzala munícia a zástupca prišiel o gulometčíka, akurát na seba pritiahol ich pozornosť a mne dal príležitosť pracovať s rádiom. Rádiostanica je najúčinnejšia zbraň veliteľa čaty. Vedel som, že čata GOLF by mala byť niekde v okolí Azarkatu, keď som sa obzrel, akurát som si ich všimol ako sú už na ceste na základňu. Požiadal som ich rádiom o podporu. Od GOLFu som ale dostal odpoveď ktorá ma neskutočne nasrala: „DELTA, tu GOLF, my ale máme plniť iné úlohy … „
Vytočilo ma to do neskutočných otáčok, taký nasratý som ešte nebol, takže oni by sa nám len tak otočili chrbtom a nechali by nás aby nás zmasakrovali?!?! Moja reakcia ale bola trochu prehnaná, to čo som ale pokladal za celú čatu GOLF, bol iba jeden strelecký tím, šesť ľudí, ktorý boli na opušťáku v Azarkate, nemali zo sebou spojára a popri tom plnili „tajnú úlohu“. Chvíľu im trvalo kým sa spojili s veliteľom čaty a s HQ aby skoordinovali zapojenie jednotky do boja. Veliteľ čaty GOLF, Paxo im dal zelenú, HOTEL im dal potom rozkaz aby nás podporili, tých šesť strelcov zvrátilo celú situáciu. GOLF sa rozvinul do línie a udrel na pravé krídlo Talibanu, postúpili po cestu a vytvorili tam palebnú základňu z ktorej to začali do Talibancov sypať. Tým začali pribúdať straty a začali sa sťahovať, DELTA-2 a HAMMER vyrazili vpred a doslova ich vymietli z kríkov. Mojím zámerom bolo ale nájsť družstvo FOX, ktoré som zatiaľ pokladal za MIA a nie prenasledovať Talibancov až do Pakistanu, Mário ale moje rozkazy neposlúchol a hnal Talibancov do lesa kde ich doslova „zmasakroval“, pritom sa mu ale podarilo vypnúť si rádiostanicu. Pribehli sme do okopu k zranenému Pytónovi a naložili ho do MEDEVACu. Po jeho evakuácií som sa tam ocitol úplne sám, len s Coltom M1911A1, bez spojenia na môjho zástupcu a celým družstvom MIA, cítil som sa strašne frustrovaný. Skontaktoval som sa s LEGOM, ten mi potvrdil, že zástupca žije a momentálne sú v prestrelke niekde v lese nad Nanghar Khelom. Vybral som sa teda hľadať FOX sám, v kríkoch som ale nikoho nenašiel, bol som si istý že sú už všetci v Pakistane, v tom na mňa nejaký vojak z GOLFU zahájil paľbu! Neviem ako si ma mohol pomýliť s Talibancom, našťastie bol mimo dostrel, došiel som až k Bala Dehu, dedinčania mi povedali, že celé družstvo je mŕtve, nakráčali si to priamo pred hlavne Talibancov, proste smola.