V piatok približne o 21:00 je zasiahnuté prieskumné lietadlo MC-12W strelou z MANPAD systému. V čase zásahu vykonáva lietadlo (callsign Packer-2) vzdušný prieskum nad horskou oblasťou so zvýšenou aktivitou guerilly. Na palube sú dvaja piloti, ktorým sa z vraku darí vyskočiť pred dopadom. Je známa oblasť dopadu vraku aj približné miesto dopadu pilotov. Ďalšie spojenie sa s nimi nedarí nadviazať, preto ich stav nie je potvrdený.
Podľa SERE pokynov ich misie sa predpokladá, že sa pokúsia dostať na 15km vzdialené safepointy „Lighthouse“ alebo „Sandcastle“ pre vyzdvihnutie. Podmienky sú maximálne nepriaznivé, hmla a dážď. Naviac sa musia vyhnúť civilným osadám v blízkosti dopadu, kde sa očakáva prítomnosť informátorov guerilly. Velenie operácie mobilizuje SAR tím, callsign Badger-6.
Je 19:15 a s plne naloženým 30-kilovým FILBE vylieza na štvrté poschodie Kubo. Ako posledný – s Piškotom a Fufom už máme za sebou rozbor ako partnerského života, tak i velebenie multicamu, značiek CryePrecision alebo Glock. Všetci sa presúvame do auta. Cestou sa posmievame Kubovi, že je megaloman, ktorý sa nedokáže rozumne zbaliť. O 19:30 už sme na ceste a smerujeme na miesto, kde sa stretneme so zvyškom tímu Badger-6.
Na základňu prichádzame o niekoľko minút skôr a už na prvý pohľad je jasné, že všetko je nachystané. Mimochodom, ako zvyčajne, keď má cvičenia pod palcom Starky z AK RYS. Po krátkej chvíli prichádza aj zvyšok tímu. Nasleduje rýchle zvítanie, už počas neho poniektorí dolaďujú svoje vybavenie. Zatiaľ nejde o nič veľké, definitívne sa to bude ladiť až po porade a rozdelení úloh.
O 22:00 už všetci sedíme okolo stola s mapami cieľovej oblasti, len veliteľ tímu stojí pred tabuľou a definuje ciele a úlohy, spôsob nasadenia, popisuje terén a taktiku presunu v jednotlivých etapách, kontrolné body, rozoberá radiokomunikáciu, určuje kódy a heslá, definuje postupy pri kontakte s civilným obyvateľstvom alebo nepriateľom a všetko ostatné nevyhnutné pre hladký priebeh našej misie – spojiť sa s dvojicou pilotov zo zostreleného lietadla a dopraviť ich do bezpečia. Trvá viac ako hodinu, kým sú všetky otázky zodpovedané a všetok materiál pripravený. Máme pár hodín do nasadenia a tento čas využívame na jedlo, dokonca sa nám darí urvať si pár hodín spánku.
BADGER-6 bude po briefingu nasadený na okraji OA v OAEP bode pre utajený prienik do TA. Cieľom BADGER-6 bude do stanoveného času vybudovať skrytý observation post s výhľadom na TA pre nadviazanie rádiokomunikácie s dvojicou pilotov v čase T. Po nadviazaní spojenia bude pilotom bližšie určený presný recovery point. Záchranný tím s použitím špecializácie na prekonávanie terénnych prekážok vytvorí cestu a následne zabezpečí recovery point, kde nadviaže kontakt s pilotmi. BADGER-6 následne zabezpečí stiahnutie sa celej skupiny späť na observation point a odtiaľ na stanovený extraction point (EP).
Za tmy odchádza zo základne do operačného priestoru trojica členov TF MAXSOC, ktorá v celú noc trvajúcom silnom daždi zabezpečuje OAEP pre príchod zvyšku tímu Badger-6. O hodinu neskôr už kompletný tím zahajuje presun na checkpoint Grizzly.
V úlohe pointmana pred tímom pracuje ako mašina náš Kubo. Stroj sa ale zasekáva tesne za checkpointom a chyba pri navigácii nás vyhadzuje z vopred určenej trasy. Ťažko povedať, či na to prichádzame včas alebo nie, podstatné je, že nás táto chyba obrala o časť času určeného na presun k miestu stretnutia s pilotmi. Uzatvárame kruhovú obranu, nasleduje opakovanie z navigácie priamo v poli a vytyčujeme náhradnú trasu pre dosiahnutie ďalšieho checkpointu.
Druhý checkpoint dosahujeme v hustom daždi a s časovým sklzom, opäť sa podľa rozkazu vyhýbame potenciálne riskantným miestam, každé z nich je s dostatočným predstihom identifikované naším pointmanom. Terén začína stúpať a každý ďalší kontrolný bod je vyššie ako predošlý. Za druhým bodom sa už Badger-6 musí škriabať priamo na hrebeň, presne podľa zásady, že čím ďalej, tým strmšie. Na vrchu hrebeňa je náš cieľ, checkpoint NEST. Množstvo lezeckého materiálu v batohoch začína podozrivo oťažievať a sústredenie sa na sledovanie sektorov je každým okamihom problematickejšie.
Objavujú sa prvé problémy, koleno nášho RTO si spomína na nie až také dávne zranenie, a tak mu na tento výstup musí stačiť jedna noha. Navyše sa nám nedarí napriek snahe dohnať časovú stratu. Napriek tomu skúšame v určenom čase T prvý pokus nadviazať spojenie s pilotmi. Packer-2 na naše volanie neodpovedá. Hoci s bolesťami, RTO sa pokúša o nadviazanie spojenia každých 5 minút. Kým prejdeme na prvý záložný kanál, prichádzame konečne na checkpoint NEST. Packer-2 by mal byť o tomto čase už blízko recovery pointov a deliť by nás malo “len” 80 výškových metrov skalnej steny a 200 metrov kamennej lavíny. Packer-2 však neodpovedá ani na záložnom kanáli.
Hoci bez kontaktu s pilotmi, tím sa rozhoduje riskovať zostup a skontrolovať miesto stretnutia Sandcastle. Počas zabezpečovania checkpointu a prípravy na zostup si uvedomujeme dve veci: konečne prestalo pršať a dážď vystriedala hustá hmla. Tá nám síce znemožňuje kontrolu okolia, na druhej strane aj my budeme počas zostupu prakticky neviditeľní. Dosť nepríjemný je tiež fakt, že kvôli hmle nevidíme ani to, kam zostupujeme. I tak sa jeden po druhom naväzujeme na lano a zlaňujeme zvetraným skalným bralom, z ktorého každý z nás zhadzuje viacero skál rôznej veľkosti. Až na zraneného RTO sa Badger-6 zhromažďuje pod skalou a chystá sa vyraziť na Sandcastle. Z veliteľstva však prichádza správa o prerušení misie.
Približne dve hodiny po nasadení SAR tímu začali od civilných informátorov prichádzať prvé negatívne hlásenia. Veliteľstvo ich bolo schopné spracovať a zastaviť operáciu Gekon až v čase, keď už bol Badger-6 pár metrov od recovery pointu „Sandcastle“.
Piloti Packer-2 sa po zasiahnutí MANPAD strelou pokúsili o núdzový zoskok na padákoch. Copilot Randy „Marko“ Shughart bohužiaľ po dopade podľahol svojim zraneniam. Prvý pilot Gary „Filip“ Gordon sa osamotene pokúsil o náročný nočný presun k recovery pointom. Podarilo sa mu vyhnúť obývaným oblastiam. Po niekoľkých kilometroch vstúpil do lesa, kde v ťažkom teréne a v nulovej viditeľnosti vďaka dažďu stratil orientáciu. Približne po 4-5 hodinách po zostrelení lietadla bol na hranici vyčerpania zajatý hliadkou guerilly.
Pred tímom Badger-6 tak stojí už “len” jedna úloha a tou je čo možno najrýchlejší presun na Extraction Point. Cesta vedie späť nahor skalným bralom. Na rad prichádzajú jumarovacie sady a výstup po lane kolmou, miestami previsnutou stenou terénneho zlomu.
Prví traja členovia tímu v pomerne krátkom čase dosahujú opäť checkpoint NEST. Štvrtý nastupuje na lano, zahajuje výstup, no jeho koleno vypovedá službu. Tentoraz pre zmenu ide o člena TF MAXSOC. Ako naschvál, ide o nosnú, silnejšiu nohu, na ktorej celý výstup po lane stojí a, ako sa ukazuje, tak i padá. Po niekoľkých pokusoch prekonať bolesť je jasné, že výstup v danej situácii nebude možný.
Nasleduje krátka rádiokomunikácia, počas ktorej RTO s Pointmanom, ukrytí hore na NESTe, analyzujú mapu a veliteľ tímu z medzipozície na brale, odkiaľ kryl výstup tímu, určuje na základe závažnosti situácie a vlastných SERE pokynov alternatívny postup.
Badger-6 sa rozdeľuje, určená je frekvencia pravidelných radio-checkov. Zranený člen s pomocou svojho partnera musia zdolať 200 metrov skalnej lavíny na Sandcastle a odtiaľ postupovať na dohodnuté miesto pre re-group s druhou časťou tímu. Tá zatiaľ opustila checkpoint NEST, naložená horolezeckým vybavením a ešte navyše batohmi ranených. Na obrovské prekvapenie, miesto stretnutia je znovu na hrebeni. Na ešte väčšie prekvapenie sa znovu mení počasie a na rad prichádzajú po daždi pre zmenu krúpy. Našťastie máme po zlaňovaní stále na hlavách prilby a aj napriek bolesti zraneného prichádzame na miesto ešte pred zvyškom tímu, ukrývame sa v hustom poraste a vyčkávame. Čoskoro nadväzujeme vizuálny kontakt s ostatnými členmi a označujeme svoju pozíciu. Za pár minút už opäť kompletný Badger-6 postupuje smerom k Extraction Point.
Postupujeme k druhému checkpointu, kryjúc sa v priekopách pred sporadicky prechádzajúcimi terénnymi vozidlami. Po niekoľkých kilometroch dosahujeme Extraction Point presne v čase ako evakuačné vozidlo. Badger-6 nastupuje a opúšťa operačný priestor. Po polhodine už vstupujeme na základňu, zhadzujeme náklad a prepotené oblečenie a užívame si horúci čaj a suché ponožky pred cestou na domácu základňu – Košice.
Čo však dodať takto na záver…
… azda len toľko, že na košickej stanici pri vlaku už čakala Baška, vyškolená skúsenosťami s predošlými cvičeniami a teda s nakúpeným jedlom…
Z pohľadu účastníka napísal Olaff (TF Maxsoc)
Cvičenia Gekon sa zúčastnili členovia 7th R.F.D v úlohe pilotov a zoskupenie členov jednotiek AK RYS SNV, TF Maxsoc a jednotlivcov z ČR, spojených v Badger-6. V rámci sumarizácie cvičenia treba vyzdvihnúť nasadenie pilota Garyho „Filipa“ Gordona, ktorý sa síce na safepoint nedostal, ale čeliac vyslovene zlým podmienkam sa nevzdal, kým nevyčerpal maximum dostupných možností. Medzi členmi Badger-6 sa nachádzali jednotlivci s niekoľkoročným horolezeckým tréningom a nasadením v zahraničnej horskej operácii Jarabacik. Ďalší členovia strávili prípravou na cvičenie niekoľko týždňov v lezeckých centrách. Badger-6 zdolal počas cvičenia 17km, často mimo ciest v off-road teréne. Trasa pre Packer-2 k safepointu by v ideálnych podmienkach mala 16km. Operation area pre cvičenie mala 9x14km
Z pohľadu velenia doplnil Starky (AK RYS SNV)
