Aj dnes Vám milí čitatelia prinášame článok opisujúci nedávnu veľkú milsim-LARP akciu Blue Valley. Tentokrát je report napísaný členom družstva Golf, medikom menom Medveď.
Po roku sa vraciam do Afghanistanu. Skúsenosti z minulej rotácie ma opäť pritiahli do Modrého údolia na moje druhé bojové nasadenie v rámci ISAFu na Blízkom východe.
Dostupné správy pred nástupom do služby napovedali, že za ten čas, čo som strávil v „pohodlí“ menších lokálnych konfliktov mimo Blue Valley, sa tu toho pomenilo veľa.
Napriek tomu, že na území sporadicky stále operuje Taliban, životná úroveň miestneho obyvateľstva sa zvýšila. V údolí vznikli nové dediny a obyvatelia sa v oveľa väčšom meradle zapájajú do spoločenského aj ekonomického života. Každá z dedín sa špecializuje na výrobu špecifického druhu tovaru, s ktorým dokáže obchodovať s hlavným mestom Azarkat a s ostatnými dedinami v okolí. Kameň, drevo, ovce… každá z dedín produkuje iba jeden druh komodity, čo napomáha rozvoju miestnej ekonomiky a obehu peňazí. Zavedený systém núti jednotlivé dediny k spolupráci v záujme spoločného prežitia.
Okrem výroby sa rozšírili aj služby, ktorých prevádzka je ďalším zdrojom príjmov inak chudobných obyvateľov, ktorí by sa museli spoliehať iba na rozvojovú a potravinovú pomoc. V Modrom údolí nájdete funkčnú taxislužbu, reštauráciu Oslie maškrty, ťažobnú spoločnosť, zverolekára, funkčnú nemocnicu, geodetický úrad… Na bezpečnosť dohliada miestna ANP (Afghan National Police), ktorá sídli hneď vedľa novopostavenej pobočky banky a svoje jednotky má predsunuté aj na ďalších miestach.
Aby zavládol mier a prosperita, je potrebné natrvalo zlikvidovať miestne bunky Talibanu, znížiť všadeprítomnú korupciu a správnym spôsobom dotiahnuť spoluprácu so starešinami všetkých dedín. Je to jeden z primárnych cieľov našej misie.
Už dva dni pred začiatkom mojej služby som kompletne nabalil výstroj, aby som v tomto prostredí bol pripravený na všetky možné situácie. Pre potreby misie vytvoril náš škótsky veliteľ Paxo McDobchovitch úplne nový platoon Golf z ľudí, s ktorými som doteraz väčšinou neslúžil. Ubytovanie nám priradili na základni ISAF v spoločnom stane neďaleko velenia. Okrem nás sa rotácie zúčastnili čaty Bravo, Charlie, Delta a November pre špeciálne nočné operácie. Pôvodne nám z hlavného velenia operácie New Wind bolo prisľúbených dvojnásobne viac vojakov, ale ako to už chodí, iné priority a zranenia oslabili našu posádku na približne 80 členov.
Ako ide život v údolí
Po úvodnom nástupe dostávame hneď na začiatku pôsobenia prvú misiu mimo našu základňu. Keďže naša rotácia v Modrom údolí ešte len začína, vyrážame nadviazať priateľský kontakt s miestnymi starešinami a duchovnými predstavenými. Každý so starešinov má pod svojou správou jednu dedinu a práve podpora dedín je pre naše pôsobenie na tomto mieste kľúčová. Eskortujeme MOLO dôstojníka Spirita, ktorý je poverený nadviazať vzťahy a zistiť potreby miestnych obyvateľov. V ideálnom prípade sa nám podarí získať priazeň domorodcov alebo aspoň dôležitý intel.
Hlavná dedina Azarkat bola našou prvou zastávkou. Veliteľ čaty spolu so Spiritom vošli dnu na priateľské stretnutie so starešinom. Zbytok čaty sa rozmiestnil pri spodnej bráne, ktorú by sme v prípade nečakaného útoku Talibanu bránili spolu s ANP. Tá mala svojich mužov rozmiestnených pri spodnej aj hornej bráne. Ich úlohou bolo dohliadať na dodržiavanie zákonov a predpisov, kontrola osôb pri vstupe, aby nedošlo napríklad k odpáleniu atentátnika priamo na rušnej hlavnej ulici, kde mali svoje sídlo banka, poštár, katastrálny úrad, obchodník so zbraňami či pokútna spoločnosť pre schránkové firmy. O našich veliteľov sme obavu nemali, keďže Afgánci dodržiavali tradíciu paštunvali, čo znamená, že každého hosťa v dedine musia chrániť.
Neďaleko od Azarkatu ležala dedina Shir Kan, kde smerovali ďalšie naše kroky. Čata sa takticky rozmiestnila v okolí dediny. V tomto prípade stačilo zaujať postavenie iba z 2 strán, zvyšok okolia chránila príroda s ťažko priechodným terénom a porastom. K veliteľovi čaty a Spiritovi som sa tentokrát pridal aj ja ako medik pre prípad, že by dedina potrebovala ošetriť chorých alebo zranených. To by nám mohlo pomôcť v získani náklonnosti starešinu a dedinčanov.
Starešina nás pohostil čajom, z odpočutého rozhovoru som však mal trochu rozporuplné dojmy. Obáva sa o bezpečnosť dediny a požaduje od nás dodanie AK47 aby ju mohli obyvatelia chrániť. Ponúkanú ochranu umiestnením našich jednotiek odmietal, resp. ponúkol nám možnosť ochrany na dočasnú dobu a dal nám čas na dodávku zbraní. Cítim však za tým, že pokiaľ im zbrane nedodáme my, určite ich vezme od Talibanu ak bude mať takú možnosť a to by pre nás nebolo dobré. Taktiež je možné, že by ich časom použili proti nám. Môj ženský inštinkt mi hovorí, že s touto dedinou ešte budeme mať v blízkej budúcnosti komplikácie.
Presúvame sa do Nanghar Khelu. Leží bližšie k hraniciam s Pakistanom, odkiaľ najčastejšie prichádzajú bojovníci Talibanu. Taktika talibov je jednoduchá a asi aj jediná možná pri súčasnom rozložení síl. Nečakane zaútočiť a stiahnuť sa do bezpečia, šíriť strach a odradzovať tak ostatných od spolupráce s koaličnými vojskami. Svoje počty navyšujú viacerými spôsobmi – únosmi, zastrašovaním či verbovaním nespokojných dedinčanov. Zvyšujeme ostražitosť, ale do Nanghar Khelu, dediny kde sa produkuje hlavne kvalitné drevo potrebné pre stavby, sme dorazili bez kontaktu s nepriateľom. Dedina nemá dostatok jedla, starešina nás požiadal o zabezpečenie humanitárnej pomoci aspoň na krátku dobu, kým sa im za pomoci stavebnej spoločnosti podarí postaviť potrebnú infraštruktúru. Počas našej návštevy vietor priniesol vzdialené zvuky streľby. Vyzerá to, že iná čata ISAFu sa dostala do kontaktu s Talibanom neďaleko dediny Tota Khil.
Nebyť strategicky dôležitého blízkeho kameňolomu pri Tota Khile, ktorá produkuje hlavne stavebný kameň, asi by tam ani nikdy nestála. Je až príliš blízko hranice s Pakistanom a z boja utekajúci talibovia ju často využívajú ako únikovu cestu do bezpečia.
Velenie nám schválilo zmenu trasy a ponáhľame sa na pomoc jednotkám pri Tota Khille. Talibovia ich napadli na kopci nad dedinou a zranili niekoľko našich. Zachytili sme posledné chvíle kontaktu, podarilo sa nám jedného útočníka zabiť a druhý sa zranený stihol presunúť do Pakistanu. Po krátkej prestrelke priamo na hranici sa napokon Taliban úplne stiahol. Prenasledovať ich nemôžeme, pretože náš mandát nám nedovoľuje legálne prekročiť hranice a pokračovať v boji v Pakistane.
Pod miernym nátlakom doktor Abdul Csibo Hamid v miestnej nemocnici, jedinej v celom modrom údolí, vyliečil jedného zo zranených vojakov čaty Charlie, ktorý by sa nestihol dostať spať na bázu k ošetreniu. Nepochybujem o tom, že lieči aj príslušníkov Talibanu, avšak v túto chvíľu nemáme ešte žiadne dôkazy. Reči, ktoré sa na túto tému po Blue Valley šíria, ale určite majú reálny základ.
Starešinovi Mahmudovi al Zuharimu Scout sa náš prístup nepáčil, bohužiaľ sme mali príliš málo času na to, aby sme postupovali inak. Život koaličného vojaka bol v túto chvíľu prioritou, zbytok vyrieši diplomacia. „Našťastie“ aj táto dedina má svoje problémy a ich vyriešením by sme si mohli vyžehliť prístup pri našej akcii. Produkujú síce kameň, ale chýba im dostatok dreva. Musíme vymyslieť spôsob, ako ho do Tota Khillu dopraviť bez toho, aby padlo na dedinu podozrenie, že s nami spolupracujú. Strach z pomsty Talibanu je cítiť v celej dedine a ich špehovia to tu majú veľmi blízko.
Cez ďalšiu dedinu sa vraciame na základňu podať report na HQ. Navrhujeme kúpiť niekoľko ovcí, tie následne dáme do Nanghar Khelu výmenou za drevo, ktoré doručia do Tota Khillu. Týmto zakryjeme našu účasť na zásobovaní a predpokladáme, že Talibanci v Tota Khile na nič neprídu a nepodniknú represálie.
V noci máme vystriedať ochranu pri Shir Khane. Misia sa nakoniec ruší, zrejme došlo k chybe ku komunikácii so starešinom, ktorý stráženie neočakáva. Čaká nás trochu potrebného spánku a regenerácia síl pre nastávajúci náročný deň.
Oddych netrvá dlho. Miestni v noci hľadajú stratené ovce. Ich zvončeky ma neustále budia zo spánku, takže ráno rozhodne nežiarim plný energie. Ešte zostáva nejaký čas na raňajky preto využívam služby reštaurácie Oslie maškrty, ktorú majitelia strategicky umiestnili hneď vedľa našej bázy. Majú tak zaistenú dostatočnú ochranu aj zisky. ISAFáci sú totiž stále hladní a tešia sa aj z početných návštev Afgáncov. Tých musí hliadka pri bráne vždy skontrolovať aj keď do našej základne nevstupujú, rovnako aj všetky prichádzajúce vozidlá. Taliban je vynaliezavý, môže niektorého z domácich prinútiť k samovražednej akcii, môže sa zamaskovaný za civilistu pokúsiť zaútočiť na vojakov ktorí práve jedia nožmi alebo môže pripevniť bombu na niektoré z vozidiel, ktoré sem smerujú. Hlavne nováčikovia, pre ktorých je to prvá rotácia sa potrebujú naučiť postupy aby bola dodržaná maximálna miera bezpečnosti. Správne reagovať, kryť sa navzájom, robiť dôkladnú prehliadku osôb aj vozidiel.
Čaká nás ďalší pekný deň v údolí. Tentokrát popri tom tunujeme platoon marketing. Keďže tváre máme pomaľované modrou ako Škóti, berieme so sebou prenosný BT repro a pri odchode z bázy a návrate peckujeme toto: https://www.youtube.com/watch?v=PSH0eRKq1lE
O pozornosť okolia je ihneď postarané. Odchádzame s MOLO dôstojníkom do banky pre žold. Potrebujeme ho na obchodovanie v dedinách a získavanie informácií za úplatok. Občas je potrebné aby sa ľudia pozerali inam, niekedy zase aby sa pozerali oveľa dôkladnejšie a predali nám intel. Na HQ sa všetko analyzuje a vyberá sa to podstatné. Po krátkom oddychu dostávame požiadavku na support pre jednotku pod útokom. Ideme helfnúť ľuďom ktorí išli helfnuť ľuďom čo helfovali iným ľuďom. Nagearovaní sme expresne a vyrážame na pomoc. Šprintujeme rozťahujeme sa do rojnice, a prípájame sa k našim. Postupne vytláčame Taliban, scenár sa opakuje – mŕtvy ostávajú na poli, preživší utekajú do Pakistanu, zranených ošetrujeme. Tentoraz si to odniesli hlavne príslušníci ANP. Popravde, keď ich vidíme ako chodia vo formácii taktická guča ani sa nedivíme ich stratám. Schovaný povstalec krátkou dávkou dá dole naraz 3-4 policajtov. Smutná realita nedostatočného výcviku.
Na velení náš intel o doktorovi neprešiel bez nepovšimnutia. Asi v rámci hesla „Čo si si doniesol to si aj odnes“ dostávame povel k zaisteniu doktora a jeho extrakciu na základňu ISAFu pre získaniu detailných dôkazov. Akcia Princezná začína. Presúvame sa k Tota Khillu. Atmosféra je tu ospalá. Stráž dostáva úplatok a akosi sa práve potrebuje pozerať inam. Štarešinovi garantujeme že nikomu z miestnych sa nič nestane. Go! Go! Go! Jedno družstvo zaisťuje v niekoľkých sekundách oblasť od Pakistanskej hranice, druhé drží vchod do dediny a tretie zatýka Abdula Hamida a berie jeho mobil na diagnostiku. S vrecom na hlave a spútaného ho odvádzame z dediny na kopec. Radista rýchlo a zbesilo pre HQ opakuje do vysielačky „Princezna, princezna, princezna!“ Je to signál aby z bázy vyrazil technikal vojenskej polície na dohodnuté miesto. Nakladáme doktora a tak ako rýchlo sme prišli tak rýchlo aj mizneme. Do bázy vchádzame s pocitom chirurgicky odvedenej práce za polovicu predpokladaného času. A samozrejme s hudbou! Velenie nás ocenilo pochvalou.
Pri ďalšej patrole zachytávame zbytky kontaktu inej jednotky a pridávame sa k prenasledovaniu Talibanu. Opäť sa nám časť podarilo zlikvidovať ale minimálne raz toľko sa ich zase stiahlo do Pakistanu. Aktivita aj počet bojovníkov Talibanu začína narastať. Získavame nejaké informácie v Nanghar Keli, nakúpime miestne jedlo aby sme stihli aspoň časť výplaty minút. Vlastne… celkom radi oživujeme domáciu ekonomiku. V Tota Khille nemáme čo nakúpiť. Okrem výroby kameňa a nemocnice tu nestojí žiaden obchod. Posledná zastávka v Marjahu na shopping. Výborné chladené nápoje zo západu! Chladia ich zakopané v zemi… hm… čo ešte môžu mať zakopané a nemáme o tom vedieť?
Cez noc má náš Golf platoon na starosti niekoľko hodín stráženia vstupu do základne. Služba pred nami hlásila bezproblémový priebeh. Rozvrhli sme striedanie medzi tri družstvá. Kým jedna oddychovala, druhá strážila a tretia bola ako QRF ukrytá v na noc opustených priestoroch ezo prevádzky U troch bobrov. Tento stál iba pár metrov od brány a keď ste chceli vedieť svoju budúcnosť vyveštenú z gule alebo kariet, oddýchnuť si pri vodnej fajke alebo nakúpiť ručne šúlané cigarety… tak toto bolo to správne miesto. Na druhú stranu sa dievčatá mohli tešiť z ochrany ISAFu rovnako ako Oslie maškrty.
Spomenul som si na jednu svoju nočnú službu z rotácie pred rokom. Taktiež večená stráž v očakávaní pokojnej noci sa vtedy v minúte zmenila na obranu pred silným útokom Talibanu. Poučený z minulého roka beriem kompletny medic bag, M4 aj brokovnicu nabitú nesmrtiacimi guľami.
Chvíľu bolo všetko v pohode, až z ubytovacej časti počujeme výrik niektorého MPíka… „Kto je tam? Je tam niekto?“ Bola to reakcia na zvuky ktoré zachytil spoza múra. Iba sme nazreli za roh opevnenia a už padli prvé výstreli. Deja Vu. Talibanský bojovník sa zboku priplížil vedľa základne. Okamžite padá prvý z nás. Opätujeme streľbu , nasvetľujeme… a začíname schytávať paľbu z cesty ponad základňu. Prestrelka nabrala na intenzite, takmer celá báza ISAFu je v okolí brány a opätuje paľbu zo všetkých dostupných miest. Talibanci šikovne nasvietli priestor brány pričom pálili z iných pozícií. Šikovné. Máme ďalších ranených, ich stiahnutie do bezpečia na ošetrenie je zložité, napokon sa nám to pri krycej paľbe podarilo. Veľkou výhodou nám bolo nočné videnie a tak sa nám podarilo hrozbu eliminovať. Padlo asi 5 talibancov, na našej strane som stihol ošetriť všetkých ranených, takže sme v konečnom zúčtovaní obišli oveľa lepšie ako to počas boja vyzeralo. Našťastie to bol jediný kontakt za celú noc, pretože čata November vybavená nočnými videniami zabezpečila okolie bázy.
Ráno nám pred základňou začal protest dedinčanov z Marjahu, kde vykonal Taliban v noci krvavé Mariánske lázne. Protestujúci kričia, beriem brokovnicu pre nesmrtiace zásahy keby sa niečo zvrhlo vo väčšie násilie. Okolo prechádzajú svedkovia Immánovi, ktorí každý deň klopú na dvere a chcú sa porozprávať. Protest ingorujú, možno aj preto že stráca na intenzite. Náš veliteľ prichádza a starešinovi dáva úplatok aby zvýšili hladinu hluku. Demonštranti sú týmto natoľko dezorientovaní že postupne menia formu na tichý protest v sede a blokovanie vjazdu do základne. Kupujeme im občerstvenie, na slnku im určite vyprahlo. Medzitým starešina ide do základne na stretnutie s velením. Po 15 minútach problém začína vyzerať ako vyriešený a spoločenstvo prsteňa spred základne s radosťou odchádza.
K štandardnej operatíve stráženia brány či patrolovania nám pribúdajú aj nové úlohy. Spolu s osobnou ochrankou zaisťujeme bezpečnosť veľvyslanca Angoly. Evidentne si túto krajinu a pocit vlastnej dôležitosti vychutnáva. S nami sa prakticky nebaví, komunikuje iba cez svojho tlmočníka. Zachováva si osobný odstup a akoby nával najavo že je v potravinovom reťazci o niekoľko stupienkov nad nami. Viacerým tak očividne dvíha tlak. Som si istý že ťahá nitky v pozadí a profituje zo situácie v údolí.
Odprevadili sme ho do Azarkatu a pri odchode na nás zozadu zaútočil jeden z jeho bývalých ochrankárov. S Danom práve držíme chvost našej čaty, v momente opätujeme paľbu a krížovo ho posielame za vysnívanými pannami.
Pri návrate z jednej patroly vidíme ako neďaleko vjazdu do základne ako naši zbraňami mieria na samovražedného atentátnika. Kričí že ho donútili a navliekli na neho vestu s výbušninami. Odpaľovacie zariadenie mal pripevnené v ruke. To bude práca pre EOD. Sťahujeme sa pre istotu do bázy. Jeden nikdy nevie či je červený kábel naozaj červený a či sa bomba dá vôbec zneškodniť. Asi o 5 minút došlo k detonácii. V rýchlosti beriem svoju výbavu a bežím k bráne. Už nesú nášho zraneného. Ruka odtrhnutá takmer od lakťa. Atentátnik mal na sebe pripevnený druhý tlakový spínač a akonáhle jeho telo spadlo na zem, bomba sa odpálila. Nasadzujem si rukavice, dávam turniket a zastavujem krvácanie. Kontrolujem zvyšok tela, pulz, dýchanie, očné zreničky. Na druhú ruku napichávam infúziu. Našťastie to bol jediný zranený z tohto výbuchu.
Dostávame rozkaz k návšteve Marjahu. Táto dedina sa už viackrát stala terčom útokov. Napriek tomu že je neďaleko našej základne, vždy tam ISAF prišiel neskoro. Taliban tu naplno prejavil svoju krutosť bičovaním, odtínaním končatín a podobne. Velenie ISAFu teda teda rozhodlo o výcviku vybraných obyvateľov dediny aby vedeli odraziť aspoň prvotný útor, prípadne zdržať útočníkov pokiaľ nedorazíme na pomoc. Tento záväzok vyplynul z dohody pri predchádzajúcej demonštrácii. Vydávame sa na pochod no už nad cestou pri základni sa stávame cieľom prepadu. Využívame terén a vytláčame z krovia Talibancov na cestu kde sa stávajú ľahším cieľom. Ako prichádzame k padlým pri prehliadke vypadne jednému z mŕtvych z ruky granát. Chlapi už nestihnú odskočiť a explózia zasiahne dvoch z nich. Rýchle ošetrenie je už rutinou. Vraciam sa s nimi ako doprovod na základňu k doliečeniu a asi o pol hodinu vyrážame naspať k čate Golf do Marjhau.
Cestou nachádzame na ceste 2 zneškodnené IED a dopĺňame naše pozície v okolí dediny pričom vzdialene sledujem výcvik domobrany. Ak sa to teda dá tak nazvať. Uvidíme čo sa naučia, zatiaľ to vyzerá tragikomicky. Skúsenosti takmer žiadne, manipulácia so zbraňou nula bodov. Pri ich presnosti streľby zrejme bude nepriateľ v bezpečí ak bude nehybne stáť priamo pred nimi :)
„Mediiiik!!! Veliteľ to dostal!“ „Čooo?“ Dobieham v sekunde do dediny. Náš veliteľ Paxo leží na zemi, nereaguje na vonkajšie podnety. Miestny stoja okolo neho a zavadzajú. Dávam pokyn k ich vytlačeniu a vytvoreniu bezpečného miesta na obhliadku. Nereaguje ale dýcha a pulz je hmatateľný. Nikde nevidím ani nenahmatám žiadnu krv. Vyzerá to dobre, je iba omráčený. Zrejme zásah do plátov alebo prilby. Nakladáme ho na nosidlá a smerujeme s týmto vzácnym nákladom do ambulancie k lekárovi na podrobnú prehliadku. Čo na tom že je to zverolekár, Dr je DR, detaily ci JuDr, MuDr, MvDr neriešime. Neskôr zisťujem že poštár využil jeho nepozornosť a z tesnej blízkosti naňho vystrelil. Našťastie to išlo do vesty.
Vyšetrenie dopadlo dobre, doktor bol naozaj dôkladný. Potrebujeme ešte Paxa eskortovať na základňu. Keďže zbytok čaty zostáva na mieste a my využívame služby transportu ťažobnej spoločnosti, ktorá tu má práve k dispozícii vozidlo aj ochranku. Bodyguardi bežia poklusom pred autom až na našu bázu. V aute hrá niečo z filmov od Emira Kusturicu, čo robí túto situáciu prudko humornou.
Po návrate som svedkom obvinenia nášho veliteľa z predaja drog, ktoré sa našli na základni. Pevne stojím za ním, avšak pravdou je že mal často u seba dostatok peňazí na podplácanie, nákupy či iné šedé aktivity. Ktovie, možno naozaj pochádzajú z narkotík, možno ulieva z peňazí ktoré prevážame z banky z Azarkatu, možno ich niekde kradne zo sejfu v HQ. Možno áno možno nie… ale ako veliteľ je to chlap na svojom mieste a to je pre našu čatu teraz najpodstatnejšie.
Tento deň je obzvlášť náročný a zranení ktoré riešim pribúda závratným tempom. Už to nie sú iba zranení vojaci ISAFu na báze ale pribúdajú aj civilisti či zadržané osoby. Každému venujem všetko potrebné aby sa minimalizovali negatívne dopady zranenia. Zaujímavá bola skupina troch či štyroch pobodaných civilistov. Obväzy sa míňajú, infúzka tečie každému druhému. V kantíne zriaďujeme provizórnu nemocnicu. Práve sa mi pod ruky dostali dvaja väzni, ktorých priviezla vojenská polícia. Spoznávam minimálne jedného z banky. Vyzerá to tak že chceli vybieliť účty a utiecť za hranice. Nevydalo J. Keď sú fixnutí, odnášame prvého na výsluch. eMPíci sú nekompromisní a tvrdí. Som svedkom niečoho čo by som mohol nazvať nepovoleným násilím a začínam formálne protestovať voči takejto forme vypočúvanie. Som však odvolaný k ďalšiemu zranenému. Toho chlapa som už viac nevidel.
O chvíľu sa odohral incident, ktorý vrhá negatívne svetlo na celý ISAF. MOLO dôstojník Spirit pod vplyvom drog pri východe zo základne zaútočil na veľvyslanca a pobodal jeho tlmočníka. Iba okamžitým zásahom MP sa ho podarilo odzbrojiť a zložiť vo chvíli, keď bol s nožom iba niekoľko centimetrov od veľvyslanca. Maximalizujem úsilie o záchranu tlmočníka, bohužial bodné rany v oblasti krku majú fatálne následky. Krvácanie sa nedalo zastaviť. Môj prvý mŕtvy dnes. Ale na to teraz vôbec nemám čas viac myslieť. Bežím k zadržanému MOLOvi, dávka ktorú požil musela byť veľmi silná. Zreničky rozšírené na až po uši. Niekoľko chlapov ho musí držať, má silu za troch. Posledná sterilná rukavica v batohu. Prehmatávam celú ústnu dutinu skúšam ho dať vyzvracať. Bezvýsledne. Ako to svinstvo do seba dostal? Iná možnosť ako cez anál ma už nenapadá. Sťahujeme mu maskáče aj trenky a skúšam nahmatať v konečníku. Opäť nič. Všetko čo zobral sa už dostalo naplno do organizmu. Zlatá dávka. Vydal sa na trip, z ktorého sa už nevráti. Ktovie čo ho natoľko psychicky zlomilo že siahol po tomto riešení.
Nešťastiam ale koniec nieje. Naša čata dostala za úlohu odprevadiť rozhnevaného diplomata do Azarkatu. Tragédia sa odohrala ani nie o 10 minút. Za SPIRITÁÁÁ vyťahuje nôž jeden z vojakov inej čaty ktorých nám na ochranu veľvyslanca pridali. Zrejme jeho sexuálny partner s ktorým sa dal dohromady na tejto rotácii. Diplomat nemal šancu zareagovať. Ani my. Štyri bodné rany do hrudníka boli presné a zasiahli dôležité životné orgány. Život veľvyslancovi sa už zachrániť nedá. Žiadny pulz a kaluž krvi. Smutný koniec človeka. Nečakaný a rýchly. Nakladáme ho na nosidlá a odnášame za zvukov hudby naspäť na našu základňu. Je dosť možné že mal nepriateľov aj v Azarkate a jeho mŕtve telo by bolo znevážené.
Po tejto udalosti nabrali veci veľmi rýchly spád. Meteorológovia predpovedajú rapídne zhoršenie počasia, očakávaná búrka pravdepodobne zrovná so zemou všetky stavby v údolí. Jednotky ISAF dostali rozkaz sa čo najrýchlejšie stiahnuť z Blue Valley, dedinčanom bola prikázaná evakuácia. Niekedy sa deje vôľa veľkého Pršího, ktorá je silnejšia ako tá naša a odpor by bol márny.
Za tmy všetci postupne opúšťajú údolie. Za ten krátky čas sa tu toho udialo veľa, táto rotácia bola intenzívna, plná zážitkov aj adrenalínu. Uvidíme, či sa život vráti časom do normálnych koľají a dostaneme sa sem aj o rok. Veľmi si to želáme.