Takže po niekoľkých mesiacoch premýšľania, plánovania a dohadovania sa s ľuďmi sa to konečne udialo. Podarilo sa mi za pomoci priateľov usporiadať pre našu airsoftovú komunitu event venovaný čisto snipingu. Vďaka pomoci Maťa Bučka z Military Sport sa nám dostal do rúk úžasný priestor na ihrisku Chtelnica, ktorý ako sme zistili bol pre naše potreby dokonalý.
Všetko začalo v piatok okolo obeda kedy som dorazil do Chtelnice. Maťko ma previedol po ihrisku a okolitých častiach ktoré obec poskytuje pre hry. Treba uznať že je to tam kus krásnej prírody a do budúcna rozhodne plánujem využiť aj zvyšok hracej plochy, no tento rok bohate stačil priestor, ktorý poskytovalo ihrisko samotne.
Po hodinke som si zbehol do auta po veci aby som si zriadil bývanie na najbližšie 2 dni. Rozložil som si bivi od Snugpaku, natiahol cez neho celtu a z druhej celty som si spravil špajzu na zvyšné veci. Nasledovalo tradičné vybalenie rybárskej stoličky, gulášiku od Adventure menu a plechovky Plzňa. Musím uznať že som si to tam užil a totálne som vypol. Asi o jednej hodine sa ku mne pridali Alex a Adam, ktorí docestovali až z Prahy. Po x mesiacoch FB komunikácie sme sa konečne spoznali aj naživo. Ruka dala ruku, slovo dalo slovo a už sme spolu všetci traja sedeli pri pivečku a zistili, že sme správna krvná skupina – stvorená jedna pre druhého.
Po nejakom tom relaxe v prírode sa k nám pripojili Ado a Tombo z MFC. Kedže už nás bolo viac, bol ten správny čas na ohníček, opekanie klobások a pivečko. Proste krásna piatková pohodička. Noc bola nádherná, mesiačik svietil ako silný reflektor, úplná paráda.
Po dobrom spánku som začal chystať menný zoznam účastníkov a čakal na ich príchod. Postupne dorazili všetci a ani som sa nenazdal, zrazu bola okolo mňa kopa krásnych pušiek a ghilliekov ktoré sa chystali na poriadnu akciu. Nasledoval krátky briefing kde sme sa zoznámili s hlavnou disciplínou, dohodli kto pôjde večer domov a kto ostane.
Nastal ten čas. Odstrelovači aj supporti vo vestách sa pobrali na druhý koniec ihriska. Ja a Ambor sme sa ujali úloh pozorovateľov. Odstrelovači mali následne čas na ukrytie sa a po nejakej chvíľke som hru s veľkou radosťou a očakávaním odštartoval.
Odstrelovači mali niekoľko úloh. Prvou bolo nepozorovane sa dostať na pozíciu z ktorej by bolo možné odfotiť veľký kartónový terč ( asi o veľkosti torza ). Tento terč mal na sebe pásku s matematickým príkladom. Následne boli strelci dotazovaní na výsledok tohto príkladu či nejakú inú číselnú variantu z neho, ktorá mala slúžiť na otestovanie pozorovacích schopností a identifikáciu cieľa. Po potvrdení sa presunuli do pozície z ktorej mohli strieľať. Požiadali o povolenie k paľbe a dostali 10 sekúnd na prípravu. Výstrel a následné ticho. Márne sme sa s Amborom snažili dohladať odkiaľ výstrel prišiel, jediné čo sa nm podarilo bolo zachytiť smer. Následne sme strelca vyzvali na druhý pokus a my sme znova márne hľadali.
Plnohodnotný úspech sa podaril iba dvom strelcom. Prvému a poslednému. Prvým bol Ado, ktorý dosiahol aj hodne dobrý čas a úlohu splnil ( jedným zásahom ) do hodiny. Posledným bol Rado, ktorému to zabralo takmer 3 hodiny a taktiež sa mu podaril jeden krásny zásah terča. Ďalší v poradí bol Tombo, ktorému sa podarilo 2x vystreliť, no bohužiaľ puška BBčka rozhodila mimo terča. Pri pokuse o bližší presun sa zachytil o strom a jeho pohybom prezradil svoju polohu. Medzičasom sme sledovali les a lúku pred nami. Je to zvláštny pocit vedieť že je vonku 6 ľudí, ktorí vás vidia v optikách a vy nemáte poňatia kde sú aj napriek tomu že sa blížia. Následne sa nám podarilo odhaliť Alexa aj Adama ktorý sa nestihli dostať do streleckej pozície. Veľmi ďaleko sa podarilo dostať Loshovi, ktorý mal tú smolu že som sa zrovna pozeral hlboko do lesa jeho smerom a zahliadol kus hnedej jutoviny na jeho kapucni.
Po hlavnej disciplíne nasledoval obed, doplnenie veľkého množstva vypotenej vody a veľmi príjemný kamarátsky pokec všetkých zúčastnených. Po tomto oddychu, nakoľko bolo nepríjemne obedné teplo, som sa rozhodol začať s ľahšou disciplínou. V istom úseku lesa som umiestnil určitý počet predmetov, ktorý som im samozrejme nezdelil. Išlo o PETku, plechovku, obal od MRE a Adventure menu a jednu vlajočku. Na cca 70m sa všetci snažili identifikovať čo najviac objektov a na moju radosť sa im to krásne darilo.
Aby pušky nezapadali pavučinami, skúsili sme si aj z pola zastrieľať na terč a skúsiť čoho sú schopne. Hodina pokročila k večeru a väčšina ľudí sa musela pobrať domov. Ostali sme s Alexom, Adamom a Radom ( chvíľku posedel aj Losho ) pri ohníku, znova čo to opiekli a zjedli, vymenili si rôzne historky. Proste sme si užili aj ten posledný kúsok času čo nám ostal. Nastalo ráno a bol čas sa rozlúčiť.
Moc dúfam že budúci rok o takomto čase sa mi podari zorganizovať rovnakú akciu pre rovnako skvelých ľudí. Za 10 rokov hrania to pre mňa bola zážitkovo jedna z najlepších akcií čo som zažil a už teraz sa neviem dočkať ďalšej.
Tomáš „Čibo“ – Airsoft Snipers Slovakia
